Peňazí je dosť, robotníkov málo

Autor: Jakub Ptačin | 3.8.2014 o 20:28 | (upravené 3.8.2014 o 20:44) Karma článku: 6,17 | Prečítané:  1547x

Ak máte zaujímavý nápad a nemáte obe ruky ľavé, ako písal Jonatanus , štátnych a iných peňazí je okolo nás hádam aj dosť (možno niektorých až príliš veľa). Prečo tu však nemáme dostatočné množstvo životaschopných nápadov a ľudí, ktorí ich chcú a dokážu rozbehnúť?

Dejte mi lidi, já to udělám.

Kde je teda ten problém? Peniaze máme, ľudí máme?

Architekti sa počas štúdia stretávajú 5 - 6 rokov iba s architektmi. My z marketingu sme celé štúdium obklopení iba marketérmi (a masmediálcami). Ítečkári a matfyzáci opäť prežijú celé štúdium vo svojom malom akváriu, zväčša mimo akýchkoľvek iných profesií.

Chceme naozaj pomôcť inováciám a novým nápadom na Slovensku? Jedna z vecí, ktoré môžeme spraviť, je začať podnecovať študentov na vysokých školách, aby viacej remixovali. Remixovali vedomosti. Aby spolupracovali medzi odbormi, medzi školami, medzi všetkým možným a nemožným. Aby spoznávali cudzie problémy a spôsoby, akými sa dajú riešiť.

Aby si developer uvedomil silu dizajnu už od začiatku a vedel s dizajnérom komunikovať. Aby dizajnér rozumel, prečo mu ten marketér opäť píše, aby zväčšil to tlačidlo. Aby architekt či konštruktér rozumel o koľko sa pre túto srandu zväčší rozpočet a prečo to potom salesák nebude schopný predať. Aby si šéf neziskovky uvedomil, že ak nebude mať serióznu identitu a dobrú prezentáciu, asi ten fundraising taký úspešný nebude.

Nepotrebujeme homo-universale ľudí, ale potrebujeme ľudí, ktorí majú rozhľad a nevidia svet čiernobielo. Uvedomujem si, že to nie je pre každého, ale aspoň niektorým by sme v tom mohli pomôcť. Netvrdím, že sa netreba focusovať, treba však rozhľad a nežiť iba v tej svojej bubline. 

Riešení by mohlo byť viac. Hlavne sa treba zamyslieť, či podpora inovácií na Slovensku nepotrebuje viac, ako štátne peniaze a či by sa štát radšej nemal pozrieť na vzdelávací proces, ktorý má pod palcom. 

Spoločné písanie záverečných prác

Spomínam si na vlaňajšiu prednášku pána Ultricha Weibberga na minuloročnom TEDx-e. Prečo nevznikajú naše magisterské či inžinierske veľdiela ako tímová práca a nesnažia sa aspoň trošku kopírovať reálny svet? Nemusí to robiť každý, ale prečo nemotivovať tých, ktorí by sa rozhodli si nájsť sparring partnera z iného oboru a vytvoriť niečo spoločne? Programátor navrhne program, dizajnér pridá dizajn a marketér to celé pekne zabalí. Konštruktér či mikrobiológ k svojmu nápadu vďaka business pohľadu pridá aj možné formy financovania a predpokladanú návratnosť celého výskumu a investícií.

Kombinovanie štúdijných odborov

Druhým riešením by mohlo byť, ak by sa tak, ako píše Jakub v svojom blogu, na Slovensku automaticky neočakávalo, že po bakalárskom stupni musíš pokračovať v rovnakom magisterskom. Prečo neskúsiť niečo iné a nepriniesť pohľad na riešenie problémov z pôvodného študijného odboru na tento nový? (Tam, kde to je možné). 

Fungujúci kreditný systém

Kombinovanie odborov je síce teoreticky možné, ale náš kreditný systém v realite nefunguje tak, ako by asi mal. Spomínam si na všetky kroky, ktoré som mal urobiť, ak som si chcel dať jeden jediný predmet navyše na VŠVU. Som vďačný, že som vyštudoval marketing (aj keď sa stále z väčšej miery živím ako dizajnér) niektoré predmety či prednášky z iných škôl by ma posunuli ďalej.

Mali by sme viac remixovať. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.


Už ste čítali?